Konanie podnikateľa

• Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
• Okrem štatutárneho orgánu môžu za právnickú osobu konať aj určité osoby, pokiaľ je to určené v jej vnútorných predpisoch.
• Podnikateľ - fyzická osoba koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca, pričom Obchodný zákonník ustanovuje štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
• Štatutárnemu orgánu vyplývajú viaceré povinnosti, ktoré sú zakotvené v rôznych ustanoveniach Obchodného zákonníka, napr. zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, zostavenie a uloženie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti do zbierky listín, ak má spoločnosť takú povinnosť, povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti / vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a pod..
• Štatutárny orgán môže byť zodpovedný aj trestnoprávne, ak sa svojím konaním dopustí trestného činu. Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.
• Príkladom trestnej činnosti spáchanej zo strany štatutárnych orgánov sú trestné činy nevyplatenia mzdy a odstupného, úverového podvodu, neoprávneného podnikania, zneužívania informácií v obchodnom styku a ďalšie. K spáchaniu trestného činu môže prísť aj vtedy, ak štatutárny orgán poruší zákaz konkurencie a spôsobí tak inému škodu najmenej vo výške 2.660 Eur. V tomto prípade hrozí štatutárnemu orgánu trest odňatia slobody až na 3 roky.

Povinnosti podnikateľa v trestnom konaní

• Trestný poriadok ustanovuje povinnosť právnických a fyzických osôb poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním.
• Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní po­žia­da oso­bu dô­vod­ne po­doz­ri­vú zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, prí­pad­ne už aj ob­vi­ne­nú zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, aby vy­da­la rôz­ne ve­ci (nap­rík­lad úč­tov­né dok­la­dy), na­koľ­ko sú dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie. Ak takáto osoba od­miet­ne pos­kyt­núť po­ža­do­va­nú sú­čin­nosť, mu­sia or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní zís­kať po­ža­do­va­né ve­ci inak, bez sú­čin­nos­ti s po­doz­ri­vou, či ob­vi­ne­nou oso­bou (nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky).
• Povinnosť predložiť alebo v prípade potreby vydať vec dôležitú pre trestné konanie sa týka každej osoby, ktorá má vec momentálne pri sebe, bez ohľadu na jej vzťah k veci (vlastník, držiteľ, nálezca, páchateľ a pod.), pričom sa predpokladá jej dobrovoľná súčinnosť. Pri vyzvaní treba osobu upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže jej byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

• zaviedol priamu trestnú zodpovednosť právnickej osoby, ktorá nie je viazaná na preukázanie konania konkrétnej fyzickej osoby. Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Ak zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb neustanovuje inak, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok. V dôsledku prijatia zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo rozšírené ustanovenie Trestného zákona o tom, kto môže byť páchateľom trestného činu, keď tento ustanovuje, že páchateľom už nie je len fyzická osoba ale za podmienok ustanovených osobitným predpisom aj právnická osoba.

• Zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb je regulované vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám za taxatívny výpočet trestných činov, ktoré sú obsiahnuté v Trestnom zákone. Ide najmä o hospodárske trestné činy, trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy obchodovania s ľuďmi, drogami, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, trestné činy, poškodzovania životného prostredia a iné. Nakoľko ide o taxatívny výpočet trestných činov, trestných činov, ktoré nie sú uvedené v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, sa právnická osoba nemôže dopustiť.

• Podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb za trestný čin spáchaný právnickou osobou je považovaný trestný čin, ktorý je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal (i) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (teda napr. konateľ alebo člen predstavenstva); (ii) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napr. člen dozornej rady); (iii) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napr. osoba zastupujúca na základe mandátnej zmluvy). Zákon ďalej ustanovuje, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak niektorá z vyššie uvedených osôb nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, aj len z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, konajúcou v rámci zverených oprávnení (napr. zamestnanec).

• Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je závislá na vyvodení trestnej zodpovednosti aj voči fyzickej osobe a nie je ani podmienená zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba takto konala.

• Za ten istý trestný čin môže byť súbežne vedené trestné konanie proti právnickej osobe aj proti fyzickej osobe, pričom každý subjekt zodpovedá samostatne za svoje konanie.

• Zákon upravuje aj prechod trestnej zodpovednosti právnických osôb na jej nástupcov. Trestná zodpovednosť právnickej osoby teda nezaniká vyhlásením konkurzu na jej majetok, jej vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Ak bude právnická osoba počas výkonu trestu zrušená zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zmení právnu formu alebo jej imanie prejde na iného spoločníka (na čo sa vyžaduje písomný súhlas sudcu pre prípravné konanie, resp. predsedu senátu), jej trestná zodpovednosť prechádza na všetkých jej právnych nástupcov.

• Štatutárny orgán právnickej osoby alebo jeho člen, proti ktorej bolo začaté trestné konanie, je povinný bez meškania písomne oznámiť prokurátorovi a v konaní pred súdom predsedovi senátu vykonávanie právnych úkonov a vznik právnych skutočností, ktoré môžu spôsobiť jej zmenu, zrušenie alebo zánik.

• Začatie trestného stíhania proti právnickej osobe bráni tomu, aby o tom istom skutku proti tej istej právnickej osobe prebiehalo konanie o správnom delikte; to nevylučuje uloženie nútenej správy alebo iného opatrenia na nápravu podľa osobitného predpisu.

Za spáchanie trestných činov môže súd uložiť právnickej osobe tieto druhy trestov:

Ide o najprísnejší trest, ktorý možno právnickej osobe uložiť. Ukladá sa právnickej osobe vtedy, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Súd môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby aj vtedy, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie (napr. pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi alebo nedovolenej výrobe omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona). Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie.

Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 2  Trestného zákona (napr. trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, daňový podvod), ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu (t.j. aspoň v sume 26.600,- EUR) trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona (napr. trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a iné).

Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.

c) trest prepadnutia veci

Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v Trestnom zákone. Teda ide o vec, ktorá (i) bola použitá na spáchanie trestného činu; (ii) bola určená na spáchanie trestného činu, (iii) páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo (iv) páchateľ nadobudol za vec uvedenú v bode (iii).

d) peňažný trest

Ďalším trestom, ktorým možno právnickú osobu postihnúť je peňažný trest až do výšky 1 600 000.

e) trest zákazu činnosti

Tento druh trestu spočíva v tom, že právnickej osobe bude po dobu výkonu tohto trestu (až na desať rokov) zakázaný výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania alebo takej činnosti, na ktorú sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.

f) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie

Tento trest môže súd uložiť až na desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, s ich poskytovaním alebo využívaním.

Tento trest môže súd uložiť až na desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní súd uloží až na desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním alebo so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

i) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

Uvedený trest sa bude uplatňovať v situáciách, keď bude súd považovať za potrebné oboznámiť verejnosť s rozsudkom vtedy, ak si to vyžaduje závažnosť trestného činu alebo záujem na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo majetku. Odsúdená právnická osoba bude musieť na vlastné náklady zverejniť odsudzujúci rozsudok alebo jeho časť v Obchodnom vestníku alebo aj v jednej alebo viacerých svojich prevádzkach alebo organizačných zložkách.

Tresty uvedené vyššie možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku možno uložiť iba popri niektorom z trestov uvedených v písm. a) až h).

Práva a možnosti obhajoby obvinenej právnickej osoby

• Zákon rieši aj otázky zániku trestnej zodpovednosti v dôsledku inštitútu účinnej ľútosti, pričom vylučuje jeho uplatnenie, ak právnická osoba spáchala niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

• Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká, ak (i) zaniká trestnosť činu podľa ustanovení Trestného zákona o účinnej ľútosti osoby uvedenej v § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, (ii) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila, alebo (iii) právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a urobila o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť alebo nebezpečenstvo hroziace z trestného činu odstrániť.

• V trestnom konaní v mene právnickej osoby konajú jej štatutárne orgány. Právnická osoba si môže zvoliť zástupcu, ktorým môže byť len fyzická osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Oprávnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom udeleným osobe, ktoré ju na to výslovne oprávňuje.

• Právnickú osobu môže v trestnom konaní zastupovať a robiť za ňu úkony súčasne len jedna osoba.

• Štatutárny orgán a zástupca je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, je povinný túto skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu.

• Obvinená právnická osoba má právo obhajovať sa sama alebo má právo zvoliť si obhajcu. Právo zvoliť si obhajcu má osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Medzi základné práva obvinenej právnickej osoby patrí:

– vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu,

– vyjadriť sa k dôkazom (navrhovaným i vykonaným),

– právo štatutárneho orgánu odoprieť vypovedať,

– uvádzať okolnosti slúžiace na obhajobu,

– navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jej obhajobu,

– robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky,

– právo štatutárneho orgánu zvoliť obhajcu,

– právo štatutárneho orgánu žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania a ďalšie.

• Z pohľadu obhajoby právnickej osoby zákon uvádza špecifický dôvod nepričítateľnosti konania zamestnanca právnickej osobe (tzv. materiálny korektív). Ide o ustanovenie, podľa ktorého spáchanie trestného činu právnickou osobou sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo osoby uvedenej v § 4 ods. 1 zákona nepatrný.

• Na vylúčenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby pri osobnom zlyhaní zamestnanca zákon predpokladá zavedenie preventívnych programov (tzv. Criminal compliance program) a zabezpečiť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov upravujúcich riadenie, kontrolu a dohľad nad činnosťou zamestnancov.