Pracovný poriadok

Pracovný poriadok

Pracovný poriadok je interným dokumentom zamestnávateľa. Predmetný dokument síce nie je povinnosťou každého zamestnávateľa, napriek tomu ho však odporúčame prijať každému zamestnávateľovi. Zamestnávateľ pracovným poriadkom stanoví isté záväzné pravidlá, ktorými sa potom riadia nie len zamestnanci ale aj samotný zamestnávateľ. Pracovným poriadkom zamestnávateľ môže špecifikovať pracovnú náplň jednotlivých pozícií zamestnancov, práva a povinnosti zamestnancov a tiež zamestnávateľa, môže taktiež stanovovať postup ako riešiť určité pracovné situácie a pod. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok len po ich predchádzajúcom súhlase, inak je neplatný. Každý zamestnanec musí byť oboznámený s pracovným poriadkom (pokiaľ je samozrejme vydaný). V prípade, ak by došlo k zmene obsahu pracovného poriadku alebo k jeho doplneniu, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov na zmenu, či doplnenie je potrebný ich súhlas a následne o zmenách, či doplnení informuje zamestnancov. 

Pracovný poriadok je vnútropodnikový dokument, ktorý môže  bližšie špecifikovať ustanovenia Zákonníka práce alebo iné právne predpisy a musí byť v súlade so Zákonníkom práce, či inými právnymi predpismi.  Zamestnávateľ však nemusí bližšie konkretizovať ustanovenia Zákonníka práce, môže len priamo uviesť ustanovenia Zákonníka práce, a okrem toho môže stanovovať isté podmienky napr. podmienky porušovania pracovnej disciplíny. 

Podľa ustanovenia §84 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) ,,Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.‘‘ 

Pracovný poriadok môže obsahovať najmä: 

• Bližšiu špecifikáciu pracovnej náplne 
• Práva a povinnosti zamestnanca 
• Práva a povinnosti zamestnávateľa 
• Podmienky práce nadčas alebo nočnej práce 
• Podmienky porušovania pracovnej disciplíny 

• Podmienky dočasného prerušenia výkonu práce 
• Podmienky pracovnej cesty 

Hlavička pracovného poriadku a preambula : 

Do hlavičky pracovného poriadku je  potrebné doplniť identifikačné údaje zamestnávateľa. Adresátom sú zamestnanci konkrétneho zamestnávateľa, preto je potrebné doplniť názov zamestnávateľa. Ak ide napríklad o spoločnosť s ručením obmedzeným, na začiatku do hlavičky dopíšte ,, ďalej len Spoločnosť‘‘, v texte potom stačí používať len tento názov.  Je potrebné uviesť kde bol pracovný poriadok vypracovaný a k akému dátumu bol vypracovaný.  

Preambula je úvodná časť pracovného poriadku, ktorá stanovuje základné informácie o texte nasledujúceho za preambulou. Obsahom prvej časti pracovného poriadku má byť bližšia špecifikácia pracovnej náplne konkrétnej pracovnej pozície do vybodkovaných miest preto doplňte ,,názov pozície‘‘. 

I.ČASŤ

Náplň práce: 

Zo Zákonníka práce (§ 43 ods. 1) vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť v pracovnej zmluve so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: 

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, 
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), 
• deň nástupu do práce, 
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 

Zamestnávateľ v pracovnej zmluve  okrem vyššie uvedených náležitostí uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to  

• výplatné termíny,  
• pracovný čas,  
• výmeru dovolenky  
• dĺžku výpovednej doby. 

Medzi podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy zaraďujeme druh práce a tento pojem, súvisí s pojmom pracovná náplň, ktorý predstavuje bližšiu špecifikáciu pracovných úloh, ktoré sú všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce. Pracovná náplň býva súčasťou pracovného poriadku, práve preto, že bližšie určuje druh práce. 

V tejto časti pracovného poriadku je vhodné uviesť na akej pracovnej pozícií sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli v pracovnej zmluve. Do vybodkovaného miesta sa uvádza presný názov pracovnej pozície, tak ako bol uvedený aj v pracovnej zmluve. Ak sa vydáva pracovný poriadok, v pracovnej zmluve je náplň práce upravená zväčša rámcovo. Zamestnávateľ túto skutočnosť uvedie v pracovnej zmluve, teda odkáže na pracovný poriadok (musí byť prílohou pracovnej zmluvy), v ktorom je náplň práce bližšie špecifikovaná. Zamestnanec musí mať možnosť oboznámiť sa s pracovným poriadkom ešte predtým ako podpíše pracovnú zmluvu. Podpisom pracovnej zmluvy odsúhlasí, že sa oboznámil s pracovným poriadkom, ktorý bol ako povinná príloha súčasťou pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ podľa ustanovenia §43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v pracovnej zmluve je povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú okrem iného aj miesto výkonu práce. Zamestnávateľ určí zamestnancovi pracovisko, na ktorom bude vykonávať pracovnú činnosť. 

V časti Náplň práce na konkrétnych pracoviskách podľa pokynu zamestnávateľa je potrebné uviesť názov pracovnej pozície, krátky popis a uviesť kategorizáciu pracovnej pozície. 

Podľa ustanovenia §31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,,Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.‘‘  

V časti Pracovisko: je potrebné doplniť názov pracoviska a odrážkami popis pracovnej náplne, napr.  

1. Pracovisko – Výrobná hala – kategorizácia práce  

V poslednej časti je potrebné doplniť Na pracovisku (názov alebo číslo pracoviska, napr. pracovisko č. 1) – kategorizácia práce (rizikové/nerizikové práce)- Zamestnanci pracujú - v napr. dvojzmennej prevádzke ( druh pracovnej zmeny). 

Podľa ustanovenia §90 Zákonník práce ,,Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. Ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim.‘‘ 

Ak má zamestnávateľ viacero pracovísk, pre každé pracovisko uvedie pracovnú náplň zvlášť podľa tohto vzoru. 

II.ČASŤ

Práva a povinnosti 

PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNANCA  

Zamestnávateľ v druhej časti stanoví  povinnosti zamestnanca, ktoré upravuje aj Zákonník práce (§81) a to najmä povinnosti súvisiace s plnením práce ako pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, povinnosť byť na pracovisku od začiatku pracovného času a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času,  počas pracovného času byť plne aktívny a včas plniť pracovné úlohy, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, či písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou,  

V bode 3 - Príchod je potrebné doplniť, kde bude zamestnanec zaznamenávať svoj príchod a odchod, ak to zamestnávateľ vyžaduje. Väčšinou je k dispozícií buď elektronické zariadenie, alebo dochádzková kniha  a tiež uviesť v akých priestoroch  je toto zariadenie/ kniha umiestnené.. Ak musí prichádzať alebo odchádzať zamestnanec v pracovnom oblečení je dobré uviesť, že musí prichádzať a odchádzať v pracovnom oblečení. Ak to zamestnávateľ nevyžaduje zmažte túto informáciu z návodu. To isté je potom potrebné dopísať k vybodkovaným miestam – Odchod a – Prerušenie pracovnej doby.  

V bode 4 v prípade práceneschopnosti zamestnanec je povinný predložiť lekárske potvrdenie o práceneschopnosti zamestnávateľovi, pričom je dobré stanoviť lehotu na predloženie tohto potvrdenia od zamestnanca.  Na chýbajúcom miesto je potrebné doplniť dobu najneskôr do kedy je potrebné doručiť zamestnávateľovi potvrdenie o práceneschopnosti ( napr. do dvoch dní po začatí práceschopnosti) 

V bode 5 sú uvedené povinnosti pre vedúcich oddelení, ktoré v ustanovení §82 upravuje Zákonník práce. Ak zamestnávateľ nemá vedúceho oddelenia, tento bod zmažte. 

DODRŽIAVANIE PRÁVNYCH PREDPISOV, BOZP 

V rámci pracovného poriadku je vhodné spomenúť  problematiku týkajúcu sa dodržiavania právnych predpisov a BOZP.  BOZP  je upravené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. V tejto časti sa vymedzia hlavne povinnosti zamestnanca, ktoré sú v súlade zo zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s ostatnými právnymi predpismi. 

Bod 2 

V tomto bode sa uvádza, že zamestnanec je povinný sa zúčastniť povinných školení, ktoré organizuje zamestnávateľ, náklady pritom zaplatí zamestnávateľ. Ak by zamestnanec ukončil pracovný pomer skôr ako uplynie skúšobná soba, náklady na školenia sa mu zrazia zo mzdy. Ak zamestnávateľ neorganizuje takéto školenia tento bod vymažte. 

ZÁKAZ POŽÍVANIA ALKOHOLU, ZÁKAZ FAJČENIA 

Zamestnanec nesmie požívať alkohol a iné omamné látky na pracovisku, taktiež nesmie prísť na pracovisko pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok. Je  dobré upraviť aj zákaz fajčenia, prípadne, ak je tomu zamestnávateľ prípustný, na akom mieste mimo pracoviska je možné fajčiť  a či len v rámci prestávky na jedlo a pitie alebo v akom inom čase.  V bode 2 je uvedená sankcia, ktorú môže zamestnávateľ udeliť, ak zamestnanec poruší zákaz fajčenia. Ak zamestnávateľ preferuje iný druh sankcie, môže tento bod doplniť alebo pozmeniť. 

PRACOVNÉ ÚRAZY 

Podľa ustanovenia §195 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2002 Z. z. Zákonník práce ,,Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.‘‘ 

Je tu stanovená povinnosť pre zamestnanca povinne hlásiť každý pracovný úraz ale aj mimopracovný úraz priamemu nadriadenému, ktorý o tom musí vyhotoviť písomný záznam. Na tomto zázname musí byť podpis zamestnanca ale aj podpis nadriadeného. V prípade ak dôjde k pracovnému úrazu, zamestnanec by nemal namietať, ak mu zamestnávateľ prikáže podrobiť sa dychovej skúške na alkohol, prípadne ho pošle na odber krvi, aby vylúčil úraz pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. 

To platí aj pre vedúcich pracovníkov v bode 4, ak ale zamestnávateľ nemá vedúcich pracovníkov,  bod 4 vymažte. 

MAJETOK ZAMESTNÁVATEĽA, OBCHODNÉ TAJOMSTVO 

V tejto časti pracovného poriadku zamestnávateľ určuje ako zamestnanec nakladá s jeho majetkom.  Zamestnanec musí s prostriedkami, ktoré mu zverí zamestnávateľ riadne hospodáriť, ochraňovať ich pred poškodením, stratou, zničením, zneužitím  a taktiež musí zachovávať obchodné tajomstvo zamestnávateľa a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré nemožno oznamovať tretím osobám. 

Bod 5 a 7 stanovuje, ktoré zariadenia zamestnanec nesmie používať na súkromné účely, ak zamestnávateľ napríklad nemá výhrady k tomu, aby zamestnanec na pracovisku počas pracovnej doby používal súkromný mobilný telefón, túto formuláciu zmeňte. Bod 12 v sebe zahŕňa ochranu majetku zamestnávateľa a to v tom smere, že zamestnávateľ je oprávnený za určitých podmienok skontrolovať skrinky zamestnancov, alebo tašky zamestnancov po príchode a odchode z pracoviska.  Na konci tohto bodu je potrebné doplniť osobu alebo osoby zodpovedné za vykonávanie kontrol. Ak zamestnanci skrinky na pracovisku nemajú, môžete tento bod obmedziť len na kontrolu tašiek zamestnancov. Bod 13 súvisí s týmto bodom 12, pretože  je v ňom stanovený zákaz vnášania tašiek, či kabeliek do priestorov pracoviska. Pokiaľ ide o druh pracoviska, pri ktorom sa ale toto ustanovenie nehodí, bod 13 vymažte. 

Pracovný poriadok môže obsahovať tiež náležitosti týkajúce sa okolnosti, ktoré môžu spôsobiť dočasné znemožnenie  výkonu práce.  Zákonník práce upravuje tieto okolnosti, ide o  prekážky v práci. Prekážky v práci môžu vzniknúť na strane zamestnávateľa ale aj zamestnanca. 

POVINNOSTI VEDÚDICH ZAMESTNANCOV 

V tejto časti je zakotvené ustanovenie §82 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ nemá vedúcich zamestnancov, tak  ustanovenia s názvom Povinnosti vedúcich zamestnancov zmaže. 

PRÁVA A POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA 

Povinnosti zamestnávateľa upravuje celý rad ustanovení Zákonníka práce, ale taktiež ustanovenie § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

PRACOVNÝ ČAS A DOBA ODPOČINKU 

Podľa ustanovenia §85 ods. 1 Zákonníka práce ,,Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.,, 

V bode 9 je potrebné doplniť stanovenie času pracovných zmien.  Zamestnávateľ, ktorý má napr. len jednozmennú prevádzku stanovú čas len pre túto pracovnú zmenu, ostatné časti vymaže.  Bod 10 sa týka technicko-hospodárskych zamestnancov, ak zamestnávateľ nemá takých zamestnancov tento bod vymaže, ak ich ale má doplní chýbajúce údaje o časoch na pracovisku. V bode 11 zamestnávateľ určí rozvrhnutie prestávok, ak napríklad nemá THP zamestnancov alebo jeho zamestnanci nepracujú na nočné zmeny, tieto údaje zmaže.  

Podľa ustanovenia §91 ods. 1 Zákonníka práce ,,Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.‘‘ 

Zákonník práce taktiež ustanovuje (§92 ods. 1), že zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín. 

PRACOVNÁ DISCIPLÍNA A NÁSLEDKY JEJ  PORUŠOVANIA 

Pojem pracovná disciplína  nie je v Zákonníku práce výslovne definovaný, no možno konštatovať, že ide o dodržiavanie všetkých povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z jeho pracovného pomeru. Ide o povinnosti, ktoré vyplývajú nie len zo Zákonníka práce ale aj napríklad zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, či pracovného poriadku. 

Ak zamestnanec poruší tieto povinnosti dochádza k porušovaniu pracovnej disciplíny. Zákonník práce rozlišuje medzi dvoma stupňami závažnosti v rámci porušenia pracovnej disciplíny a to menej závažné a závažné. Avšak  Zákonník práce presne neupravuje o aké konanie sa považuje za menej závažné a aké za závažné. Zamestnávateľ si preto môže sám určiť, čo bude považovať za menej závažné porušenie a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny.  

V bode 1 zamestnávateľ vymedzí koho príkazy musia zamestnanci rešpektovať, ako napríklad konateľa firmy, či vedúcich oddelenia. Nehodiace sa odrážky zmažte. 

V bode 3 je vymedzené menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nehodiace sa odrážky zmažte a poprípade doplňte iné porušenie. V bode 4 je vymedzené závažné porušenie pracovnej disciplíny, nehodiace sa odrážky zmažte alebo doplňte iné porušenie. 

Na konci pracovného poriadku zamestnávateľ doplní svoj názov (napr. názov spoločnosti) a pod to meno osoby, ktorá má právomoc pracovný poriadok podpísať a to napr. manažér spoločnosti, konateľ spoločnosti, či samotný zamestnávateľ. 

Dňa 12.08.2022