Smernica o trestnej zodpovednosti právnickej osoby - vnútorný predpis

Smernica o trestnej zodpovednosti právnických osôb 

Zákon č. 91/2016 Z. z  o zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o zodpovednosti právnických osôb‘‘) a podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Tento zákon je postavený na princípe subsidiárneho použitia Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje. 

Zákon o zodpovednosti právnických osôb uvádza v § 3 taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby.  

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o zodpovednosti právnických osôb Trestný čin podľa je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal 

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, 

b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo 

c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. 

HLAVIČKA SMERNICE 

Do hlavičky smernice je potrebné doplniť identifikačné údaje právnickej osoby; číslo  Smernice, kto smernicu vypracoval, ktorého dňa a kto ju schválil. Do hlavičky a päty je potrebné doplniť iba názov právnickej osoby. 

OBSAH A LIST ZMIEN 

Táto časť obsahuje názov kapitol smernice a miesto pre zapísanie čísla zmien. Každú zmenu, je potrebné označiť pod číslom a zapísať do tabuľky dátum zmeny. 

1 ÚVODNÉ USTANOVENIA 

1.1 ÚČEL A ROZSAH PLATNOSTI 

Zákon č. 91/2016 Z. z  o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb‘‘) upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. Tento zákon je postavený na princípe subsidiárneho použitia Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje. 

Bod 1.1.1.  

V tejto časti je potrebné na vynechanom mieste doplniť názov právnickej osoby. 

1.2. Vymedzenie niektorých pojmov  

V tomto bode je potrebné doplniť identifikačné údaje právnickej spoločnosti, ktorej sa táto smernica týka. V odrážkach sú vymedzené základné pojmy, ktoré sa používajú v danej smernici. 

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal  štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (zodpovedná osoba) 

Podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ,,Trestný zákon‘‘)škodou sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa  rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody.  

1.3. Riadiaca a vlastnícka štruktúra právnickej osoby 

Táto časť smernice obsahuje úpravu riadiacej a vlastníckej štruktúry právnickej osoby.  

Bod 1.3.1  

Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu môže konať zástupca. 

Podľa Zákona č. 513/1991 Zb.   Obchodný zákonník štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť  fyzická osoba. Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. 

Štatutárnym orgánom komanditnej spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. V tejto časti je potrebné doplniť kto je štatutárnym orgánom právnickej osoby a spôsob konania. 

Bod 1.3.2 

Podľa Obchodného zákonníka (§14)  prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť  fyzickej osobe. Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich. 

V tejto časti je potrebné doplniť, či právnická osoba má alebo nemá prokuristov a prípadne dopísať aj spôsob ich konania. 

Bod 1.3.3 

Dozorná rada je fakultatívnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa Obchodného zákonníka zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva. Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti. Dozorná rada musí mať aspoň troch členov. V akciovej spoločnosti dozorná rada podľa §197 Obchodného zákonníka dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. V akciovej spoločnosti dozorná rada musí byť zriadená. V tejto časti je potrebné uviesť, či právnická osoba má zriadenú dozornú radu a či právnická osoba vydala alebo nevydala okrem zakladateľskej zmluvy, či spoločenskej zmluvy aj stanovy. 

Bod 1.3.4 

V tejto časti je potrebné doplniť údaje týkajúce sa základného imania právnickej osoby. Podľa ustanovenia §58 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v jednoduchej spoločnosti na akcie. V spoločnosti s ručení obmedzeným musí byť základné imanie minimálne v sume 5000,-EUR Hodnota základného imania akciovej spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur. 

V tejto časti je potrebné doplniť údaje o výške základného imania a rozsahu splatenia základného imania. Je potrebné tiež doplniť informácie o vkladoch spoločníkov. 

2  TRESTNOPRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKEJ OSOBY 

Potreba zavedenia sankcií pre právnické osoby, ak bol v súvislosti s ich činnosťou spáchaný trestný čin, vyplýva z mnohých medzinárodných dohovorov, smerníc a iných právne záväzných aktov. 

Zákon č. 91/2016 Z z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ustanovenia § 1 ods. 1 upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám. 

V zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb je vymedzená pôsobnosť zákona, pričom ide o čiastkovú úpravu so subsidiárnym použitím príslušných ustanovení Trestného zákona, ak to povaha veci nevylučuje. 

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nedefinuje pojem „právnická osoba“, tento je vymedzený v Občianskom zákonníku a čiastkovo aj v Obchodnom zákonníku.  No samotný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb však výslovne nedefinuje právnickú osobu, ktorá má byť zodpovedná Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe sa nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala za právnickú osobu spôsobom upraveným zákonom. Za ten istý trestný čin môže byť súbežne vedené trestné konanie proti právnickej osobe aj proti fyzickej osobe, pričom každý subjekt zodpovedá samostatne za svoje konanie. 

2.1 Trestnoprávne zodpovedné osoby 

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb trestný čin podľa je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal 

- štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, 

- ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo 

- iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. 

Právnická osoba v zmysle tohto zákona je považovaná za spôsobilého páchateľa trestného činu. Zo zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb možno vyvodiť   štyri základné podmienky, kedy  trestný čin možno považovať za spáchaná právnickou osobou  

-ide o trestný čin v zmysle zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (§3),  

-ak je trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby, v rámci jej činnosti a v jej mene, 

-ak je trestný čin spáchaný niektorou z osôb, ktorá je vymedzená v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb (§4 ods. 1), 

-ak je trestný čin  právnickej osobe pričítateľný. 

Podľa ustanovenia §6 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb páchateľom trestného činu je právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, z ktorých aspoň jeden je právnickou osobou, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Okrem toho aj tá právnická osoba je účastníkom trestného činu, ktorá k spáchaniu trestného činu využila inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. 

2.4 Druhy trestov a ochranného opatrenia 

2.4.1 Tresty 

Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb so sebou priniesol potrebu zavedenia niektorých špecifických druhov sankcií, keďže Trestný zákon upracuje sankcie pre fyzické osoby a teda niektoré z týchto trestov by nebolo možné uložiť právnickej osobe ( napr. trest odňatia slobody). Štát v tomto smere má potrebu trestať právnické osoby účinným, odradzujúcim a úmerným trestom, preto ide najmä o peňažné sankcie alebo iné zhabanie príjmov z majetku. V iných štátoch sú napr. finančné pokuty jedinými sankciami voči právnickým osobám. 

Podľa ustanovenia §10 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb za spáchaný trestný čin môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty: 

-trest zrušenia právnickej osoby, 

-trest prepadnutia majetku, 

-trest prepadnutia veci, 

-peňažný trest, 

-trest zákazu činnosti, 

-trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, 

-trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, 

-trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, 

-trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. 

2.4.2 Ochranné opatrenie 

Súd môže za  spáchaný trestný čin  uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku za spáchanie trestného činu v zmysle zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (§3)  a za podmienok stanovených Trestným zákonom. 

Bod 2.4.3 

Súd pri ukladaní trestov rešpektuje určité základné zásady, ktoré vyplývajú z ústavy, či medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná ale taktiež zo zákonov (Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, Zákon č. 300/2005 Z. .z. Trestný zákon). Využívajú sa zásady pre ukladanie trestov fyzickým osobám ale aj špecifické zásady , ktoré sú osobitne upravené v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.  

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na to, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby. Okrem toho prihliada na  pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu, na očakávaný dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby a na pomer, v akom na právnickú osobu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve. 

2.4.4 Trest zrušenia právnickej osoby 

Trest zrušenie právnickej osoby možno označiť za najprísnejší trest, ktorá môže byť právnickej osobe uložený.  Tento trest smeruje k úplnému zániku právnickej osoby. 

2.4.5 Trest prepadnutia majetku 

Trest prepadnutia majetku je druhým najprísnejším trestom, hneď po treste zrušenia právnickej osoby. Podstatou tohto trestu je, že majetok právnickej osoby prechádza rozsudkom na štát. 

Podľa ustanovenia §13 ods. 3 Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. 

2.4.6 Trest prepadnutia veci  

Trest prepadnutia veci je možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby, subsidiárne sa použije úprava Trestného zákona. Cieľom tohto trestu je zneškodnenie veci, ktoré by mohli slúžiť napáchanie ďalších trestných činov, alebo by mohli slúžiť ako prostriedok na páchanie trestných činov, alebo je potrebné odňať prospech z už zrealizovanej trestnej činnosti páchateľovi. 

2.4.7 Peňažný trest 

Peňažný trest postihuje majetok právnickej osoby. Zatiaľ čo tresty pre fyzické osoby postihujú skôr ich slobody, pri právnických osobách je postihovaný skôr majetok právnickej osoby. Súd môže uložiť právnickej osobe peňažný trest od 1500 eur do 1 600 000 eur. Pre právnické osoby je to jeden z najčastejšie ukladaných trestov. 

3 TRESTNOPRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ ZODPOVEDNEJ OSOBY A ZAMESTNANCA  PRÁVNICKEJ OSOBY 

Zamestnanec  a zodpovedná osoba  svojím konaním môžu spôsobiť trestné stíhanie právnickej osoby, voči ktorej sú v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu, majú však tiež osobnú trestnoprávnu zodpovednosť. Zodpovedná osoba a zamestnanec môžu byť trestnoprávne zodpovední aj za činnosť, resp. konanie pri výkone práce pre svojho zamestnávateľa. Zodpovednej osobe a zamestnancovi môže byť za spáchanie trestného činu podľa ustanovenia  § 32 Trestného zákona uložený trest, ako napr. trest odňatia slobody, trest  prepadnutia veci, trest zákazu činnosti. 

Bod 3.2 

Pokiaľ zamestnanec alebo zodpovedná osoba svojím konaním spôsobí právnickej osobe škodu, zamestnanec, či zodpovedná osoba má osobnú zodpovednosť za svoje konanie. Právnická osoba  sa v tomto prípade môže požadovať od zamestnanca, či zodpovednej osoby náhradu škody. 

4  PREVENCIA PÁCHANIA TRESTNEJ ČINNOSTI V RÁMCI PRÁVNICKEJ OSOBY 

Zamestnanci a zodpovedné osoby právnickej osoby sú za účelom predchádzania páchania trestnej činnosti povinné dbať na dodržiavanie a uplatňovanie opatrení, ktoré sú vymedzené v tejto smernici. Podľa tejto smernice sú tieto osoby povinné napr. oznámiť akékoľvek podozrenie či samotné páchanie trestnej činnosti týkajúcej sa právnickej osoby zodpovednej osobe, riadne viesť účtovníctvo právnickej osoby, alebo napríklad  nepoužiť ani nepredložiť falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytnúť povinné údaje a tým umožniť protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie. 

Pri výkone pracovnej činnosti sú povinní okrem týchto opatrení dodržiavať aj právne predpisy a vnútorné právne predpisy právnickej osoby, s ktorými boli oboznámení.  

5 SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 

5.1 Záväznosť 

Smernica predstavuje vnútorný predpis zamestnávateľa a je záväzná pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ktorého názov je v tomto bode potrebné doplniť. 

5.3 Zodpovednosť za kontrolu 

V tomto bode je potrebné doplniť meno osoby zodpovednej za kontrolu dodržiavania smernice. 

PRÍLOHY 

1 Oboznamovací list k predpisu SMERNICA č. .../.......... o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov 

Hlavička 

Do hlavičky tohto listu je potrebné doplniť identifikačné údaje zamestnávateľa, a to najmä  

-názov zamestnávateľa,  

-sídlo zamestnávateľa,  

-telefóne číslo a e-mailovú adresu 

-poprípade fax, webovú stránku 

Do názvu sa doplní číslo smernice o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré sa musí zhodovať s číslom Smernice. 

Pod názvom do predmetnej tabuľky je potrebné doplniť meno, funkciu a podpis osoby, ktoré oboznámila zamestnancov  so Smernicou. Zamestnanci tento oboznamovací list podpíšu, čím potvrdia, že boli so Smernicou oboznámení v plnom rozsahu. Podpisom tiež potvrdia, že obsahu Smernice porozumeli a sú im jasné práva a povinnosti vyplývajúce zo Smernice. 

Tabuľka  

Do tabuľky sa uvedie počet zamestnancov (poradové čísla), mená zamestnancov a ich funkciu, dátum oboznámenia sa so Smernicou a podpis každého zamestnanca 

Dňa 23.09.2024