Podrobný vzor dokumentu s návodom na vypracovanie

Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly

Vyskúšajte si bezplatný vzor s návodom TU

BEZPLATNÉ členstvo

v skupine Zodpovedný podnikateľ

ZADARMO

K bezplatnému stiahnutiu tohto vzoru s návodmi sa stačí zaregistrovať

Bezplatná registrácia Podrobné informácie o členstve

alebo

BIZNIS členstvo

v skupine Zodpovedný podnikateľ

150€ bez DPH / 12 mesiacov

Výhody BIZNIS členstva:

garancia vždy aktualizovaných vzorov s návodmi

garantovaný prístup k podnikateľským školeniam

osobitné notifikácie o zmenách pravidiel a zákonov

Podrobné informácie o členstve

Word dokument

Daňový úrad ................. 
Pobočka ................. 
Adresa: ................. 
 
 
K číslu: .................  
V Bratislave, dňa 11.05.2022 
 
VEC: Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly 
 
Prílohy: 1/ Splnomocnenie 
 
1. Podpísaný ................., ako splnomocnený právny zástupca spoločnosti Názov spoločnosti .................., IČO: ................., so sídlom ................., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu ................., oddiel: ................. vložka číslo: ................., zastúpená: .................- konateľ, (ďalej len ako „daňový subjekt“ alebo „klient“), Vám vo veci daňovej kontroly vykonávanej u klienta za zdaňovacie obdobie ................. podávame nasledovné vyjadrenie k protokolu číslo .................zo dňa ................. (ďalej len „protokol“).
 
2. Daňový úrad ................., pobočka ................. (ďalej len „správca dane“) doručil dňa ................. môjmu klientovi Protokol č. ................. zo dňa ................. spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
 
3. Daňový subjekt týmto predkladá, v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. ................. zo dňa ................. Daňového úradu ................., pobočka ................. z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie ..................
 
4. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie ................. začala dňa ................. na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. ................. zo dňa ................. a bola ukončená dňom doručenia protokolu, dňa ..................
 
5. Predmetom daňovej kontroly u klienta bolo ................. za zdaňovacie obdobie ................. v zmysle zákona ................. (ďalej ako „.................“). 
 
6. Správca dane uvádza, že zameranie daňovej kontroly bolo na ................. podľa zákona ................. so zameraním na ................. .
 
7. Správca dane uvádza, že preveroval ................. a konštatuje, ................. dospel k záveru, že daňový subjekt porušil ................. .
 
8. Správca dane ďalej v protokole uvádza, že svoje závery zakladá na ................. .
 
9. So závermi správcu dane obsiahnutými v rámci protokolu sa daňový subjekt nemôže stotožniť, považuje ich za ................. vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci .
 
I.
Skutkový stav  
 
10. ................. 
 
11. ................. 
 
12. ................. 
 
II.
Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu  
 
13. V zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, má daňový subjekt počas vykonávanej daňovej kontroly vo vzťahu k správcovi dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
 
14. Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že daňový subjekt konal ................. (napr. v dobrej viere).
 
15. Správca dane mal počas daňovej kontroly k dispozícii množstvo informácií na základe predložených dôkazov. Správca dane však ................. .
 
16. Máme za to, že ak by správca dane, tak ako mu to určuje daňový poriadok, zobral do úvahy všetky informácie a dôkazy, dospel by k záveru, že daňový subjekt postupoval ................. .
 
17. Správca dane opieral svoje závery jedine o ním vyvodené rozpory a nezohľadňuje všetky preukázané skutočnosti daňovým subjektom.
 
18. Dôkazné bremeno daňového subjektu nastáva v okamihu, kedy správca dane zákonným spôsobom vyjadrí pochybnosti o tvrdení uvedenom daňovým subjektom. Vyjadrenie pochybností musí vychádzať zo zákonného spôsobu a nemôže predstavovať svojvôľu správneho orgánu. Závery správcu dane, tak ako ich uvádza a aplikuje, sú v rozpore s ustálenou judikatúrou v daňových veciach.
 
19. Správca dane neprihliadol pri hodnotení dôkazov a ustaľovaní skutkového stavu, ktorý je podkladom pre ďalší postup správcu dane, na všetky relevantné skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané viacerými dôkaznými prostriedkami, a bez náležitého zdôvodnenia konštruuje len všeobecné pochybnosti o postupe daňového subjektu.
 
20. O nesprávnosti postupu správcu dane svedčí aj judikatúra (rozsudok NS SR 5Sžf/108/2009): „Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 cit. zákona. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje Správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.“.
 
21. V súlade s uvedeným rozhodnutím sa nastoľuje otázka, prečo správca dane nebral do úvahy všetky predložené listinné dôkazy tak, ako to v tomto vyjadrení prezentuje daňový subjekt. Správca dane svoje tvrdenia opiera o skutočnosti, ktoré nemôžu byť vyhodnotené tak, že daňový subjekt nekonal v dobre viere. 
 
22. Extenzívny výklad dotknutých zákonných ustanovení je pritom neprípustný a ústavne nekonformný. Štátne orgány musia postupovať v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území SR (princíp materiálneho právneho štátu). Okrem toho, v zmysle článku 154 ods. 2 Ústavy SR, musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s touto ústavou. Správca dane a všeobecné súdy teda nemôžu konať inak alebo niečo iné ako im ukladajú platné právne predpisy.
 
23. V rámci interpretácie právnych noriem, ako aj zákona o DPH, nemožno pripustiť rozširujúci výklad vo vzťahu k povinnostiam daňového subjektu. Extenzívny výklad je pre povinnosti fyzických a právnických osôb vyplývajúce zo zákona neprípustný a ústavne nekonformný. 
 
24. V zmysle princípu materiálneho právneho štátu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky sú všetky štátne orgány prísne viazané ústavou a zákonmi, pričom v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon t. spôsobom, ktorý je stanovený v právnych normách, čím Ústava precizuje uplatnenie princípu právneho štátu na konanie štátnych orgánov.
 
25. Extenzívny výklad právnych noriem a vyžadovanie splnenia povinností nad rámec zákona správnym orgánom nenapĺňa princíp materiálneho právneho štátu. Správca dane v zmysle princípu právneho štátu nemôže konať inak, ako mu stanovuje právo a nemôže rozhodovať o dôkazoch inak, ako stanovuje zákon a interpretovať právne normy svojvoľne tak, aby boli pre aplikáciu na konkrétny daňový subjekt vylúčené. Uvedené vyplýva z povinnosti rešpektovania princípu právnej istoty ako súčasti princípu materiálneho právneho štátu, nakoľko v zmysle uvedeného princípu sa aj štátne orgány musia správať spôsobom, ktorý určuje právny poriadok. 
 
26. Štátny orgán si nemôže vykladať zákon svojvoľne a rozširovať povinnosti právnických a fyzických osôb stanovené zákonom. „Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru SD EÚ (C-354/03, C-355/03, C-484/03), že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.“ (rozsudok NS SR 3Sžf 1/2011).
 
27. „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovaru od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane.“ (rozsudok NS SR 3Nžf/1/2011). Opak musí byť preukázaný, nestačia domnienky a úvahy správu dane.
 
28. Vzhľadom na uvedenú rozhodovaciu činnosť súdneho dvora EÚ a NS SR nie sú správne závery správcu dane, keď prenáša dôkaznú povinnosť na daňový subjekt aj v prípadoch, kde to nie je zákonom predpokladané, kde sa na daňový subjekt nevzťahuje objektívna zodpovednosť a keď dôkazné bremeno zaťažuje práve správcu dane.
 
29. Dôkazné bremeno daňového subjektu teda nemožno vyvodiť na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Od daňového subjektu nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval skutočnosti, na ktoré nemá vplyv. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Opačný výklad, t. j. ak by daňový subjekt, ktorý postupoval v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, bol potrestaný za neúčinné preventívne opatrenia štátu, je v absolútnom rozpore so zásadou proporcionality.
 
30. Podľa Rozsudok NS SR z 28.11.2012 č. 6Sžf/10/2012, je správca dane oprávnený si svedka, ktorý sa nezúčastní na ústnom pojednávaní, predvolať, alebo priamo predviesť. Daňový subjekt nemá k dispozícii žiadne legálne nástroje, na rozdiel od správcu dane, ako vynútiť účasť svedkov, teda zástupcov dodávateľských spoločností, na ústnom pojednávaní.
 
31. Z postupu správcu dane sa dá jednoznačne vyvodiť, že účelovo obmedzil svoje konanie a zámerne sa uspokojil s nedostatkom informácii. 
 
32. Máme za to, že správca dane tak nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, čim porušil ustanovenie § 3 ods. 1 daňového poriadku. Postup správcu dane, aj samotný výsledok daňovej kontroly, je preto nezákonný.
 
III. 
Právne posúdenie 
 
33. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
 
34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“
 
35. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku: „Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.“
 
36. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“
 
37. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) daňového poriadku: „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim“
 
38. Podľa Rozsudku NS SR 28.5.2015, 7Sžf/41/2013: „Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že v súlade s § 29 ods. 8 zákona o správe daní dôkazné bremeno predovšetkým zaťažuje daňový subjekt, avšak ako tento vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, ma k tomu zodpovedajúci daňový doklad ( faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa ), dôkazné bremeno znáša správca dane, upravuje tiež, že ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie práva , správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať , ako aj pripúšťa vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňovníka.“
 
39. Podľa Rozsudku NS SR 13.9.2019, 1Sžfk/16/2018: „Zákon č. 222/2004 Z. z . vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú ) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz .“
 
40. Podľa Rozsudku SD EÚ 16.10.2019 C- 189/18 Glencore Agriculture Hungary Kft.: „Keďže odopretie priznať právo na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú toto právo predstavuje, je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedená transakcia zakladajúca právo na odpočítanie dane bola súčasťou podvodu.“
 
IV.
Vyjadrenie 
 
41. Na základe popísaného skutkového stavu a právneho posúdenia, nesúhlasíme s konštatovaním daňového orgánu, že ................. .
 
42. Aj samotný Najvyšší súd SR v Rozsudku NS SR 13.9.2019, 1Sžfk/16/2018 konštatuje, že zákon o dani z pridanej hodnoty vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. 
 
43. Daňový subjekt je toho názoru, že dôkazy predložené v konaní hodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, relevantne preukazujú všetky fázy obchodného vzťahu medzi klientom ako daňovým subjektom a jeho dodávateľom. 
 
44. Správca dane podľa názoru daňového subjektu zistil skutkové okolnosti nedostatočne, respektíve zistené skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil a nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. 
 
V.
Preukázateľné kontrolné zistenia a závery správcu dane 
 
45. Kontrolovaný daňový subjekt pôsobí na slovenskom trhu už od roku .................. Daňový subjekt bol počas celej daňovej kontroly súčinný a poskytol všetky informácie a doklady, ktoré bolo možné požadovať. Daňový subjekt si riadne plnil všetky povinnosti a spolupracoval s príslušnými pracovníkmi správcu dane v súlade s ustanovením § 45 ods. 2 Daňového poriadku. 
 
VI.
Záver 
 
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje daňový subjekt závery správcu dane uvedené v protokole za ................., v dôsledku čoho ich odmieta pre ich zrejmú nesprávnosť a nepovažuje ich za relevantný podklad na vydanie rozhodnutia v predmetnom daňovom konaní. 
 
S úctou  
 
.................................................. 
(Názov daňového subjektu) 
(uviesť  meno zástupcu, ak bol stanovený)

Návod k vyplneniu vzorového dokumentu

Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly

Záhlavie vyjadrenia. Do záhlavia Vyjadrenia k protokolu sa uvedie adresa daňového subjektu. Ak sa daňový subjekt dal zastúpiť zástupcom, uvedie sa adresa právneho zástupcu. Pod adresou daňového subjektu/zástupcu sa napravo uvedie adresa príslušného správcu dane. Správcom dane je podľa §4 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok (ďalej len ,,Daňový poriadok‘‘) daňový úrad, colný úrad a obec. Daňovým subjektom je osoba, ktorej tento zákon alebo iné osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva.

Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa podľa § 9 ods. 2 Daňového poriadku môžu dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolia a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Pod adresou správcu dane sa uvedie číslo konania. Pod číslom konania sa uvedie miesto a dátum, ku ktorému sa list viaže. 

Vec. V tejto časti je potrebné uviesť predmet, stačí stručne, jasne a výstižne (Vyjadrenie k protokolu).

Prílohy. V tejto časti je potrebné dopísať prílohy, ktoré sú súčasťou protokolu, ako napr. plnomocenstvo, pokiaľ sa dal daňový subjekt zastúpiť.

Bod 1. Ak sa daňový subjekt dal zastúpiť zástupcom v úvode je potrebné uviesť identifikačné údaje zástupcu a následne sa uvedú identifikačné údaje daňového subjektu. Ak daňový subjekt nie je zastúpený daňový subjekt píše vyjadrenie priamo za seba.

V tejto časti je potrebné doplniť

- za aké zdaňovacie obdobie sa vykonáva daňová kontrola, napr. za Január 2021

- číslo Protokolu a deň, ku ktorému sa viaže Protokol

Bod 2. V tejto časti sa uvedie

- názov správcu dane, ak ide o daňový úrad jeho názov, prípadne pobočku,

- deň kedy bol doručený daňovému subjektu Protokol

- číslo Protokolu číslo Protokolu a deň, ku ktorému sa viaže Protokol

Bod 3. Podľa §46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V tomto bode je potrebné doplniť

- číslo Protokolu a deň, ku ktorému sa viaže Protokol

- identifikačné údaje správcu dane a

- zdaňovacie obdobie

Bod 4. V tomto bode je potrebné uviesť

- čoho sa daňová kontrola týka,

- za aké zdaňovacie obdobie sa vykonávala a k akému dňu začala

- na základe akého podnetu daňová kontrola začala a kedy bola kontrola ukončená

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.  Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia,

- ak to ustanovuje osobitný predpis ( napr. zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) alebo,

- ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo,

- ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly (§46 ods. 3 Daňový poriadok)

Bod 5. V tomto bode sa uvedie čo bolo predmetom daňovej kontroly (napr. zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty) a za aké zdaňovacie obdobie sa táto kontrola vykonávala.

Bod 6. V tomto bode sa uvedie na čo sa správca dane zameral pri daňovej kontrole, uvedie sa bližšia špecifikácia (tieto údaje sú obsiahnuté v samotnom protokole)

Bod 7. V tomto bode sa uvedie stručný opis daňovej kontroly, čo správca dane preveroval a k akému záveru prišiel.

Bod 8. V tomto bode sa stručne uvedie podklad, o ktorý sa opiera záver správcu dane, na čom zakladá správca dane svoje závery.

Bod 9. V tomto bode je potrebné uviesť, že zo závermi správcu dane daňový subjekt nesúhlasí, nestotožňuje sa s nimi, pretože ich považuje napr. za nedôvodné. Treba odôvodniť, prečo sa nemôže daňový subjekt stotožniť so závermi správcu dane.

ČLÁNOK I

SKUTKOVÝ STAV

V tomto článku je potrebné v bodoch doplniť skutkový stav k prípadu. Daňový subjekt je povinný uvádzať skutkové tvrdenia.

Podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Daňový subjekt by mal uvádzať také skutkové, nie právne tvrdenia, ktoré zakladajú vznik jeho práva a zánik jeho povinnosti.

ČLÁNOK II

ROZSAH DÔKAZNEJ POVINNOSTI DAŇOVÉHO SUBJEKTU

V zmysle Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.

Daňový subjekt má v lehote nie kratšej ako 30 pracovných dní možnosť vyjadriť sa k zisteniam a označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. 

Jednou zo základných zásad Daňového poriadku je zásada voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane by mal hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane nesmie zneužívať zásadu voľného hodnotenia dôkazov, musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a musí zabezpečiť úplné zistenie skutkového stavu veci.

Táto zásada voľného hodnotenia dôkazov bola doplnená o „všeobecné pravidlo proti zneužívaniu“ (transpozícia čl. 6 Smernice rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu).

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

ČLÁNOK III

PRÁVNE POSÚDENIE

V tomto článku daňový subjekt, uvedie právnu argumentáciu, o čo sa opiera. V tejto časti uvedie odkazy na zákony, a na judikatúru. Až po skutkovom posúdení, nasleduje právne posúdenie.

ČLÁNOK IV.

VYJADRENIE

V tomto článku je potrebné uviesť vyjadrenia daňového subjektu. Právo na vyjadrenie sa k protokolu, predstavuje akúsi formu obhajoby v daňovom konaní, pričom treba uviesť, že toto vyjadrenie ešte nepredstavuje odvolanie.

ČLÁNOK V.

PREUKAZATEĽNÉ KONTROLNÉ ZISTENIA A ZÁVERY SPRÁVCU DANE

V tomto článku je potrebné uviesť preukázateľné kontrolné zistenia a závery správcu dane.

Bod 38. V tomto bode je potrebné doplniť, rok od ktorého pôsobí na slovenskom trhu kontrolovaný daňový subjekt.

ČLÁNOK VI.

ZÁVER

V tomto článku daňový subjekt záverom stručne a výstižne uvedie, čo považuje za sporné a daňový subjekt uvedie presne čoho sa domáha.

Dňa 11.05.2022

Ako používať portál zdpovednypodnikatel.sk

Podrobný vzor dokumentu s návodom na vypracovanie

Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly

Vyskúšajte si bezplatný vzor s návodom TU

Word dokument

Návod k vyplneniu vzorového dokumentu

Odborný garant

Individuálna konzultácia

JUDr. Jozef Lukajka, PhD.

Podrobný vzor dokumentu s návodom na vypracovanie

Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly

Vyskúšajte si bezplatný vzor s návodom TU

Word dokument

Návod k vyplneniu vzorového dokumentu

Odborný garant

Individuálna konzultácia

JUDr. Jozef Lukajka, PhD.

Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly