Uznanie záväzku a splátkový kalendár podnikateľovi

Uznanie záväzku a splátkový kalendár podnikateľovi

V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy- záväzok zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar, alebo záväzok nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená pri vykonávaní zmluvy o dielo). Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi.

V slovenskom právnom poriadku existuje okrem uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 Obchodného zákonníka, aj uznanie dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.

Právna úprava uznania záväzku upravená v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu, a v obchodných záväzkových vzťahoch sa právna úprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku subsidiárne neaplikuje.

Uznanie záväzku mnohokrát veritelia vyžadujú od dlžníka v prípade, ak dlžník má u nich záväzky po lehote splatnosti a požaduje napríklad splátkový kalendár na dlžnú sumu (uznanie záväzku sa častokrát v praxi spája so splátkovým kalendárom, ku ktorému Vám ponúkame návod k vyplneniu), prípadne chce napriek neuhradeným záväzkom pokračovať v ďalšej obchodnej činnosti s veriteľom, avšak jeho zmluvná spoľahlivosť nie je veriteľovi známa.

Uznať možno aj záväzok, ktorý je premlčaný. Ak dlžník uzná taký záväzok, predpokladá sa, že o premlčaní vedel. Uznaním záväzku začína plynúť nová, 4 ročná premlčacia doba, a to odo dňa jeho uznania (ak dlžník uzná iba časť záväzku, nová premlčacia doba sa týka iba danej uznanej časti).

Záväzok možno uznať písomne, avšak Obchodný zákonník vymedzuje aj prípady, kedy sa konanie dlžníka považuje za uznanie záväzku. Za akési konkludentné uznanie záväzku sa považuje aj prípad, kedy dlžník zaplatí iba úroky, ktoré patria k sume, z ktorej sa platia. Týmto zaplatením dlžník uznáva celý záväzok. Dlžník rovnako uznáva celý záväzok aj vtedy, ak svoj dlh čiastočne splní, ale len ak možno usúdiť, že plnením uznáva zvyšnú časť záväzku.

Záväzok sa uznáva čo do dôvodu a výšky. Ak sa uznáva písomne, postačuje aby uznanie obsahovalo:

• identifikáciu dlžníka,

• identifikáciu veriteľa,

• jasné vymedzenie pohľadávky (napr., výška, dátum vzniku, dôvod vzniku - napr., faktúra, zmluva a pod..),

• písomné vyhlásenie dlžníka, že predmetný záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky.

Záhlavie: Do záhlavia sa uvedú identifikačné údaje podnikateľa- veriteľa a druhej zmluvnej strany- dlžníka t. j. osoby, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti - ktorá si doteraz nesplnila svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, alebo spôsobila škodu podnikateľovi, ktorú na základe písomného uznania dlhu a splátkového kalendára sa zaväzuje uhradiť.

Článok 1. Do tohto článku sa uvedú skutkové okolnosti a súvislosti ako napr. kedy, ako, kde a v akej výške dlžník spôsobil veriteľovi škodu. Zároveň v rámci tohto článku dlžník uzná, že je zodpovedný za vznik škody vo výške ktorú výslovne v tomto článku uvedie.

Článok 2. Tento článok by mal obsahovať samotné uznanie záväzku dlžníkom voči veriteľovi so súhrnnou výškou, ktorú voči veriteľovi uznáva a zároveň záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi uvádzanú uznanú sumu napr. v mesačných splátkach na základe splátkového kalendára, ktorý bude rozpísaný v článku 3.

Článok 3. V článku s názvom „Splátkový kalendár“ sa uvedie:

• dlžná suma, ktorú sa dlžník zaväzuje veriteľovi uhradiť,

• počet mesačných splátok,

• výšku prvej splátky s dátumom dokedy je potrebné ju uhradiť,

• počet a výšku zvyšných splátok s určením konkrétneho dňa v mesiaci, dokedy ich dlžník musí uhradiť,

• bankový účet veriteľa na ktorý má dlžník hradiť splátky (väčšinou sa bankový účet veriteľa uvádza v záhlaví).

Článok 4. V tomto článku by mali byť uvedené ustanovenia, ako napríklad, že v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť a dostane sa do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky podľa rozpisu splátok uvedenom v článku 3, stane sa celý dlh okamžite splatným. Tento článok by mal tiež obsahovať vyhlásenie dlžníka, že je plne spôsobilý na právne úkony a vyhlásenie o slobodnom, vážnom, zrozumiteľnom a určitom prejave dlžníkovej skutočnej vôle a vyhlásenie o porozumení obsahu uznania záväzku zo strany dlžníka.

V prípade ak nedošlo k splneniu povinnosti napr. zaplateniu dlžnej sumy v lehote určenej v uznaní záväzku, podnikateľ sa môže obrátiť na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu alebo žalobou o zaplatenie, kde sa okrem zaplatenia istiny môže domáhať úrokov z omeškania, či trov súdneho konania.

Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže veriteľ vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, ku vzniku škody a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. V prípadnom spore preto žalobcovi- veriteľovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného- dlžníka uplatňuje, žalovaný písomne uznal.