Výpoveď zamestnanca z pracovného pomeru

Výpoveď zamestnanca z pracovného pomeru

Zamestnanec môže na rozdiel od zamestnávateľa skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Napriek tomu, že zamestnancovi prislúcha takéto právo, má aj povinnosti, ktoré v prípade nedodržania môžu mať pre zamestnávateľa závažné dôsledky. Medzi tieto povinnosti patrí najmä spôsob doručenia výpovede a dodržanie výpovednej doby. Pochopiteľne dodržanie výpovednej doby má pre zamestnávateľa zásadný význam najmä v tom, aby bol v tejto dobe schopný za tohto zamestnanca zabezpečiť adekvátnu náhradu napr. prostredníctvom výberového konania. V prípade ak zamestnanec nedodrží výpovednú dobu, môže od neho zamestnávateľ požadovať peňažnú náhradu.     

Hlavička výpovede a bod 1.: Do hlavičky výpovede je potrebné doplniť identifikačné údaje oboch strán z pracovnoprávneho pomeru t.j. zamestnávateľa a zamestnanca, taktiež deň podpisu pracovnej zmluvy a pracovnú pozíciu.

Bod 3.: V tomto bode je potrebné doplniť dĺžku výpovednej doby, ktorá sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Ak pracovný pomer trval menej ako rok, výpovedná doba je jeden mesiac. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (§ 62 Zákonníka práce).

Zamestnanec musí zamestnávateľovi doručiť výpoveď zákonným spôsobom, tak aby sa s ňou zamestnávateľ riadne oboznámil a prijal príslušné opatrenia (napr. vyhľadanie adekvátnej náhrady počas výpovednej doby a pod.). Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná (§ 62 Zákonníka práce). Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. V takom prípade patrí zamestnancovi peňažná náhrada v sume najmenej 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac (§ 83a Zákonníka práce).

Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď a zamestnávateľ ho vyzval resp. mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec po takejto výzve zamestnávateľa nevykonával prácu, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce (§ 78 Zákonník práce).

Výpoveď zamestnanca v skratke:

- písomná a doručená, inak je neplatná

- možno písomne odvolať len s písomným súhlasom zamestnávateľa

- z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu

- výpovedná doba je najmenej jeden mesiac

- ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace

- výpovedná doba plynie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede

- výpovedná doba skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca

- ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa » zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli písomne v pracovnej zmluve