Trestné oznámenie
(podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)
Fyzické osoby/právnické osoby informujú orgány činné v trestnom konaní o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu prostredníctvom trestného oznámenia podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).
Trestné oznámenie sa posudzuje podľa obsahu bez ohľadu na jeho označenie. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná. (§ 62 ods. 1 Trestného poriadku).
Trestné oznámenie by malo obsahovať najmä opis skutkového stavu. Ak je oznamovateľ súčasne poškodeným, v trestnom oznámení sa určí aj druh a výška škody (aspoň približne).
ZÁHLAVIE
Do záhlavia trestného oznámenia je potrebné doplniť identifikačné údaje Podnikateľa a identifikačné údaje príslušného orgánu činného v trestnom konaní, ktorému sa trestné oznámenie podáva. Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi (§ 196 ods. 1 Trestného poriadku). Hoci podanie možno uskutočniť na ktoromkoľvek orgáne činnom v trestnom konaní, prípadne súde, pre zachovanie zásady rýchlosti konania odporúčame adresovať trestné oznámenie okresnej prokuratúre, v obvode ktorej malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Otázka príslušnosti je osobitne upravená v prípade oznámení týkajúcich sa agendy Špecializovaného trestného súdu (§ 14 Trestného poriadku) a Európskej prokuratúry (čl. 22 a 25 nariadenia o Európskej prokuratúre).
Ak má Oznamovateľ vedomosť o právnej kvalifikácii skutku, v záhlaví je vhodné vymedziť aj konkrétny trestný čin, pre podozrenie zo spáchania ktorého sa trestné oznámenie podáva (napr. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).
Článok I.
SKUTKOVÝ STAV (SÚHRN PODSTATNÝCH OKOLNOSTÍ)
Bod 1. V tomto bode je potrebné identifikovať predmet podnikateľskej činnosti Oznamovateľa. V prípade, že má Oznamovateľ vedomosť o osobe podozrivej zo spáchania trestného činu, je vhodné identifikovať aj túto osobu a určiť vzťah, ktorý k nej má, napr. osobný, pracovný, záväzkový a pod. Identifikáciu osoby podozrivej zo spáchania trestného činu však neodporúčame v prípade, ak Oznamovateľ nie je schopný preukázať svoje podozrenie dôkazom, keďže sa môže vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). V takomto prípade je vhodné danú osobu uviesť iba v rámci opisu skutkového deja, ako participanta, a vyhnúť sa jej označeniu ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. Zároveň odporúčame striktne označovať osobu podozrivú zo spáchania trestného činu ako „podozrivý“ a nie ako „páchateľ“.
Bod 2. V tomto bode je potrebné pravdivo opísať skutočnosti, na základe ktorých Oznamovateľ dospel k záveru o spáchaní trestného činu (napríklad v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu krádeže, ktorej sa mal dopustiť zamestnanec Oznamovateľa: „Na základe kamerových záznamov Oznamovateľ zistil, že minimálne v období 4/2019 – 5/2021 mu mal Zamestnanec XY postupne odcudziť tovar XY. Podľa inventúrnych záznamov Oznamovateľa bol z jeho skladu odcudzený tovar v minimálnej hodnote XY EUR.“).
Bod 3. V tomto bode je vhodné špecifikovať dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť tvrdení uvádzaných v Bode 2 (napr. listiny, obrazové záznamy, zvukové záznamy, obrazovo – zvukové záznamy a pod.). Takisto je možné navrhnúť obstaranie dôkazu, označiť osobu svedka, prípadne navrhnúť jej výsluch).
Nejde však o nevyhnutný predpoklad pre riadne podanie trestného oznámenia. Ak totiž prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129 ( § 196 ods. 2 Trestného poriadku).
Bod 4. Fakultatívny bod. Ak je Oznamovateľ súčasne v pozícii poškodeného, môže kvantifikovať vzniknutú škodu už v tomto bode. Podrobná špecifikácia škody je však vymedzená v čl. II trestného oznámenia.
Článok II.
SKUTKOVÝ STAV (VYČÍSLENIE VÝŠKY ŠKODY)
Bod 5. Fakultatívny bod. Tento bod je obsahom trestného oznámenia v prípade, ak je Oznamovateľ súčasne v pozícii poškodeného. Je potrebné, aby Oznamovateľ špecifikoval aspoň približnú výšku škody a označil dôkaz, na základe ktorého možno výšku škody verifikovať.
Bod 6. Fakultatívny bod. Tento bod je obsahom trestného oznámenia v prípade, ak Oznamovateľ, vzhľadom na okolnosti prípadu, nie je objektívne spôsobilý kvantifikovať výšku škody už pri podaní trestného oznámenia (napr. z dôvodu, že podozrivá osoba pokračuje v protiprávnej činnosti). Takéto dôvody je potrebné uviesť.
Článok III.
PRÁVNE OKOLNOSTI (FAKULTATÍVNE)
Bod 7. V tomto bode je potrebné uviesť právne posúdenie skutkových okolností, tzn. označiť trestný čin, ktorého znaky mali byť konaním podozrivej osoby naplnené.
Podľa písm. a) je potrebné vymedziť, v čom spočíva objektívna stránka daného trestného činu. Objektívna stránka vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu a je charakterizovaná najmä konaním, vrátane opomenutia, príčinnou súvislosťou a následkom. Pri špecifikácii objektívnej stránky vychádzajte zo znenia skutkovej podstaty trestného činu a uveďte konanie/opomenutie, ktoré je pre daný trestný čin znakom skutkovej podstaty ((napríklad: pri trestnom čine krádeže spočíva objektívna stránka v prisvojení si cudzej veci jej zmocnením; pri trestnom čine sprenevery spočíva objektívna stránka v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená; pri trestnom čine podvodu spočíva objektívna stránka v uvedení niekoho do omylu/vo využití niečieho omylu za účelom vlastného obohatenia a pod.).
V tomto bode je možné uviesť aj rozsah vzniknutej škody. V súlade s ustanovením § 125 ods. 1 Trestného zákona rozoznávame škodu malú (ktorá prevyšuje sumu 266,- EUR); škodu väčšiu (ktorá dosahuje najmenej sumu 2.660,- EUR), značnú škodu (ktorá dosahuje najmenej sumu 26.600,- EUR) a škodu veľkého rozsahu (ktorá dosahuje najmenej sumu 133.000,-EUR).
Podľa písm. b) je potrebné vymedziť, v čom spočíva subjektívna stránka daného trestného činu. Subjektívna stránka vyjadruje vnútorný vzťah páchateľa k trestnému činu. Môže byť vo forme úmyselného zavinenia (§ 15 Trestného zákona) alebo vo forme zavinenia z nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona). Pri špecifikácii subjektívnej stránky vychádzajte zo znenia skutkovej podstaty trestného činu. Ak skutková podstata obsahuje slovné spojenie „kto v úmysle“, subjektívna stránka trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie. Ak skutková podstata obsahuje slovné spojenie „kto z nedbanlivosti“, subjektívna stránka trestného činu vyžaduje iba zavinenie z nedbanlivosti. Ak skutková podstata nešpecifikuje formu zavinenia, vyžaduje sa úmyselné zavinenie.
Podotýkame, že právna kvalifikácia skutku nie je náležitosťou trestného oznámenia a vykonáva ju orgán činný v trestnom konaní. Je iba vecou Oznamovateľa, či do textu trestného oznámenia zahrnie aj článok III vzoru.
Článok IV.
ZÁVEREČNÝ NÁVRH
Bod 8. V tomto bode nie sú potrebné úpravy.
Dňa 14.09.2022